Deň 16 / 5.8 - 145km 🛵 65km 🛥️

Deň 16 / 5.8 - 145km 🛵 65km 🛥️

Algeciras 🇪🇸 - Tanger med 🇲🇦 - Chefchaouen 🇲🇦

Poznáte tú scénu z filmu, keď vojde chlapík do baru a tam všetci stíchnu, hudba prestane hrať a každý pozerá len naňho ? Aj o tom to bude dnes, ale poďme pekne od začiatku.

Ráno teda padlo definitívne rozhodnutie, prejsť na druhú stranu. Našťastie len fyzicky, k čomu som potreboval trajekt. Možností je viacero a teda trajekt Algeciras - Tanger med, alebo Ceúta (čo je malá oblasť patriaca Španielsku, rovnako ako Mellila - áno, ani ja som nemal šajn, že Španielom patrí aj malé uzemie v Maroku. 2x)

Trajekt Algeciras - Ceuta je lacnejší (cca 55€), ale na hraniciach je údajne omnoho väčšia fronta a čakačka. Voľba teda padla na trajekt priamo do Tanger - med, čo je prístav ďalej od samotného mesta. Pasovú kontrolu je možné absolvovať priamo na lodi, čo ušetrí čas na hranici. Lístok teda 77€, na výber je viacero spoločností. Je možné že pri kúpe vopred, určite v závislosti aj od dátumu je cena rôzna. Ja som to ale predpokladať vopred nevedel. Jediné čo som riešil v období keď sa mi podarilo dostať už na Gibraltar, bola cesta naspäť. Časovo to domov stihnúť včas a ešte si aj pár dní voľna "užiť", nieje už takmer určite možné. Možnosti boli v podstate dve. Gibraltar, hneď Maroko a rovno to otočiť domov takmer v jeden deň, alebo skrátiť si cestu trajektom. Nebol som myšlienke trajektu úplne naklonený, je to používanie tak trochu skratiek a nie oddrená cesta (samozrejme neodsudzujem to,len som proste chcel celú cestu pôvodne absolvovať tam aj späť po vlastných). Matematika nepustí a najlepšia možnosť je použiť trajekt z Tangeru do Janova. (prípadne je možnosť využiť trajekt z/do francúzskeho Séte, alebo Barcelona) Cenu sa mi podarilo najlepšiu dohľadať na 8.8 23:59 za 198€ do Janova, čo je určite lacnejšie ako trajekt do Španielska+ palivo, kemp...... a ušetrí to 5 až 6 dní rovnakej cesty ktorú som už absolvoval (samozrejme existujú aj iné, ale časovo bez šance zvládnuteľné v danom termíne) To sú presne tie dni ktoré môžem stráviť na Gibraltare, a Maroku ..... okej, lákavá je plavba veľkou loďou na akej som sa ešte nikdy neplavil. Cesta by mala potrvať 2 dni a v Janove sa vylodit, ako starý morský vlk 11.8 z rána. Neskôr si zmením meno na kapitán, kapitán Signor 😀

Lístok som si teda kúpil cez dirrectferries na 12:30. Trajekt poznám z Chorvátska, ale toto bolo niečo úplne, úplne iné. Obrovské doky, kamióny, 4 aj 5 pruhov a tabule kto má kam smerovať. Neskôr nás označila na prvom stanovišti slečna podľa lístka lodnej spoločnosti (netrebalo ho tlačiť vopred, ale bolo by to rýchlejšie) Neskôr nás triedili na parkovisku pracovníci lodnej spoločnosti, a ten môj ktorému som ukázal číslo rezervácie v mobile mi doniesol vytlačený lístok, odniekiaľ. Na oplátku som mu strážil kolobežku, keďže to bol chyták a pohyboval sa po obrovskom pakrovisku na elektrokolobežke. Konečne prišiel ten moment nalodenia, pracovníci ma popohnali dopredu. Úplne dole teda smerovali kamióny a ja, moje obavy hneď vyriešil šéfik ktorý povedal, nechaj motorku tu a my sa postaráme. Hneď na to nabehol pracovník a prigurtnoval Vespu o podlahu. Cestou ma zastavil ešte lodník, ktorý sa pýtal či som fakt došiel zo Slovenska až sem. Taktiež má Vespu, nechápavo krútil hlavou a potľapkal ma po rameni. V ten moment, som precitol a vošla do mňa emócia a myšlienka, ono sa to fakt deje. Nedávno to boli ešte len plány na papieroch a srandovné reči o tom či a ako donesiem domov opicu.

Plavba bola fajn, prvá skúsenosť s ozajstným trajektom. Je tam bufet, malá reštaurácia a dokonca aj malá komôrka na modlenie. V celej oblasti Gibraltáru sa ponúkajú vyhliadkové plavby, ktoré sľubujú delfíny,kosatky, veľryby a dokonca aj nejakú v anglickom mene sperm-whale. (lístky stoja podľa dĺžky myslím 45€-65€) Tak som dúfal že sa možno z trajektu niečo podarí a veru. Priamo pri lodi som na jeden moment zachytil aj na videu delfíny. Malý roj, kŕdeľ ? Nenapadne mi v momente ako sa pomenúva toto zoskupenie.

Kultúrny šok

Z trajektu som vychádzal ako prvý, k údivu ma ešte priviedla dvojica Francúzok, žien ktoré kamiónom prevážali kone. Áno, dve ženy... jedna šoférovala von ten kamión z trajektu do ktorého predtým nacúvala. Takže smerové tabule v angličtine zatiaľ okej a vymotať sa z prístavu bolo jednoduché až po hraničnú kontrolu. Colník ma smeroval do samostatného pruhu, kde sa ma pýtal či mám malú bielu kartičku. Ktorú som teda nemal, volajme to nejaká doložka. Skontroloval pečiatku v pase, vypýtal si techničák a odovzdal ho niekde vnútri. Zatiaľ zisťoval rôzne veci, ako napríklad či mám dron, aké veci mám v taškách a podobne. Pýtal sa kam idem, na čo mi odpovedal že fajčiť a užívať si drogy. 😀 No chcem vidieť frajera, čo by mu odpovedal že héj. Mal som síce malý technický problém, ktorý mi pomohol veľmi ochotne vyriešiť iný colník keď mi požičal jeho súkromný mobil s internetom. Doložka vybavená a mohlo sa raziť. Na hranicu som stretol ešte dvojicu mirai, muž a žena z Talianska sú na ceste na Piaggiom Ciao, niečo ako naša babeta po trase Paríž - Dakar až do senegalu 😀 a že ja som blázon.

Prvý a jediný stop na dnes bolo mestečko Chefchaouen (mestečko ktoré je známe, že ho obyvatelia maľujú na modro) ktoré som vyslovoval ako sa píše. Neskôr som prijal názov hovorovo šefšuen. Cestu som plánoval skratkou, nie po hlavnej ceste naokolo ale priamo krížom k Tetouan-u dedinami. Pre istotu som pri prvej možnosti chcel natankovať, ale bol to boj. Práve sa skončila nejaká motlitba a húfy ľudí v dedine sa vyvalili všade okolo z mešity, ako mravce z mraveniska. Zrazu nastal na ceste v dedine chaoz a ja som nevedel čo mám robiť. Miestny vytrubovali, hulákali na seba. Ále toto si chcél predsa, ........ to je tá pravá atmosféra 😀 tu to máš a buď šťastný. No ozaj som nevedel či sa mám drať dopredu ako skúter, alebo čakať. Nakoniec som to predral a smeroval na benzínku kde ma čakal húf detí a chlapík čo pobehoval od stojanu k stojanu s bundžou peňazí v ruke. Aha, karta mi je k prdu takže naspäť do centra dediny do zmenárne. Našťastie sa situácia už ukľudnila, takže to šlo raz dva. Výdavok v drobnom som chlapíkovi naznačil, aby rozdal pri mne stojacemu davu detí a niečo si nechal. Matematika je celkom jasná, stačí len pri cenách posunúť desatinu čiarku. Kurz je 1€ k 10 dirhamom. Bohužiaľ to nemám na kamere keďže, sa odporúča pýtať súhlas ľudí a nejak som na to v šoku udalostí aj zabudol.

Vyvrheľ
Presne takto som sa cítil celú cestu skratkou. Úplne naj moment považujem dedinu, ktorou som prechádzal - nepamätám si jej meno. Pamätám si len tie pohľady, na hlavnej ceste davy stojacich ľudí, hlavne mužov prevažne odetých v pyžamách (alebo ako sa ten úbor volá) Pristavil som pri obchode o veľkosti našej panelákovej obývačky, vybral dve plechovky colaloka. Šéfik ktorému v obchode pomáhal malý syn niečo povedal. Tak som ukázal hrsť drobných a vybral si. Chvíľu mu trvalo než sa namna pozrel a obslúžil ma. Myslím že trocha pohŕdavo. Čo ale neplatilo o zvyšku dediny, deti ktoré sa z ulice zbehli k obchodu ... pohľady osôb stojacich na ulici. Prial som si byť čo najskôr preč a colu som si radšej vypil za mestom. Pfuuuuuu , v ten moment som mal pocit, ak to bude celú dobu takéto. Našťastie, pri Tetouane som sa napojil na hlavnú cestu a všetko už bolo iné. Na vstupe do mesta stála hkiadka, ktorá sa ma len opýtala odkiaľ som a či je všetko v poriadku. Skôr zo záujmu, ako kontrole.

Chefchaouen
Okolo piatej som dorazil na miesto činu a zistujem že hotel je priamo v medine, kam sa neviem dostať skútrom. Bol som poučený, že ma budú lákať rôzny sprievodci za poplatok a pdobne. No nechal som sa aj tak zlákať, predavač ovocia Ahmed sa ma ujal a pomohol mi s batožinou a nájsť hotel. Ukázal mi aj cestu ako sa dostanem k motorke, ktorá bola pri jeho dome a jeho sused mi sľúbil že na nu dohliadne. Priamo pred jeho dverami, samozrejme za poplatok. Takže nosič batožiny 50 a 50 za stráženie. Poučenie, drobné po vreckách mať pripravené pre takéto účely.

Hotelík veľmi odporúčam, 18€ noc s raňajkami priamo v samotnom centre. Fotky asi napovedia viac. Všetko ako to poznáme z filmov, úzke uličky, hudba a predávajúci kade čoho. V meste to žilo minimálne ešte po 23 ked som si šiel ľahnúť zo strechy, kde ma hotelík sedenie a výhľad na celé mesto pod horami...... 

Sedel som tam asi 3 hodiny a len tak sa kochal, čakal či miestny kebab ktorý som zjedol nebude mať následky .......

• ozaj, nie nieje to riadiace centrum NASA, to je bankomatu v španielsku.



Dar Chourafa
+212 601-745874

Komentáre

Napíšte mi 📧

Meno

E-mail *

Správa *

Obľúbené príspevky